Čmeliak

Keď sme sa v roku 2017 zúčastnili 1. ročníku súťaže plastikových modelov na letisku v Prievidzi netušili sme že sa tam udeje nešťastie. Súčasťou programu bolo aj vystúpenie Dubnických Čmeliakov "Dusty tímu". Bohužiaľ skončilo to pádom jedného z Čmeliakov s fatálnymi následkami. Paradoxne som tam vyhral s F14 v podobnej kamufláži ako tem Čmeliak, ale bol to divný pocit pri preberaní ceny. Keď som zbadal stavebnicu AZ model s týmto Čmeliakom bolo rozhodnuté. Stavba bola poplatná stavebnici, takže som si do nej zarezal, zabrúsil a zatmelil. Kokpit som musel hlavne zadnú časť komplet prerobiť, dorobiť nejaké nasávania, chladič, madlá, šľapák na krídla a reflektor na podvozkovú nohu. Čerešničkou boli dekály, ktoré mali snahu sa rozpadnúť, takže ich trebalo prelakovať. Nakoniec sa ale dielo podarilo a Čmeldo na pamiatku tejto tragédie pristál v mojej vitríne.

Airbus A 380 od Revelu

Tristoosemdesiatku mám vo svojom zozname na pláne už dávno, ale bránia mi zatiaľ problémy s priestorm. Preto keď som dostal ponuku postaviť ho na zakázku som veľmi dlho neváhal a Airbus A380 od Revelu v mierke 1:144 bol na stole. Hneď na začiatku bol rébus čo s oknami. V trupe boli diery na okná, ale samotné okná neboli. Neostalo nič iné iba okienka zatmeliť. Ďalší problém bol samotný trup - tenký plast na tak obrovský trup, no zlep tieto dve časti k sebe. Neustále to praskalo, chcelo by to výstuhy. Takisto dostať požadované množstvo záťaže do čumáku bol tak trochu tetris. Posledný problém boli dekály - trochu tvrdé, ale napodiv po vodičkách zliezli do spár nádherne. Ale zase niekde išli cez seba dva i tri kúsky dekálov a museli ešte navzájom samozrejme sedieť. Ale okrem toho to išlo ako po masle a výsledkom je krásny stroj a pekný kus nábytku. Teda až na tú spotrebu, tá plocha si pýta veľké množstvo farby a laku. Fotky sú bohužiaľ iba z mobilu, model išiel bleskovo k majiteľovi.

Boeing 747-8

Boeing 747-8 od Zvezdy v mierke 1:144 ma hodne potrápil. Nedal sa použiť klasický postup vlepiť okienka, zlepiť trup a tradá ďalej. Kôli livery tohto stroja a tým nešťastným okienkam som musel najprv striekať polovice trupu a až tak vlepiť okienka a tak ďalej. Ale aj nastriekať oblúky na trupe, bez presných podkladov, aby ešte aj sedeli s dekálmi bolo nemožné. Na rad prišla oprava striekania po aplikácii dekálov, lebo iba tak to bolo možné zladiť. Ale vymaskovať cez dekály aj keď prelakované klasickou páskou sa nedá, lebo páska ich strhne. Na rad došli samolepiace kancalárske poznámkové bločky - tie už dekál nestrhnú.Potom bolo komplikované dať spoj oboch polovíc po zlepení do nejakého slušného stavu, lebo sa odbrúsila farba a toto opäť prestriekať aby to nebolo vidieť no ... Ináč bola stavba v pohode a diely pekne pasovali.

Handley Page Victor K.2

Britské V bombardéry ma stále fascinujú. Valianta už mám, Victora som dokončil nedávno a Vulcan čaká v kitníku. Teraz k Victorovi - stavebnica GWH v mierke 1:144, dobrá stavebnica s dobrou postaviteľnosťou, bez nejakých záludností. Akurát sa mi dostal do ruky Molotovov panel liner, ale bohužiaľ je iba čierny. Tak som ho otestoval a výsledok vidno na modeli - asi je to príliš výrazné - posúďte.

Športovec mesta Nitry za rok 2018

Mesto Nitra každý rok odmeňuje športovcov z Nitry, ktorí v danom roku dosiahli významné výsledky pri reprezentovaní mesta a Slovenska na domácich aj zahraničných súťažiach. Keďže náš klub dosahuje na súťažiach veľmi dobré výsledky, každý rok nominujeme jedného nášho člena do tejto ankey. Za rok 2018 som bol za klub nominovaný ja a prešiel som sitom výberu a z rúk primátora Nitry som si prevzal v piatok 29.3.2019  toto ocenenie.

PZL P11c

Mojím hlavným záujmom sú rúry, vrtuľníky a dopraváky, ale občas neuškodí uletieť aj mimo. Tento model som si postavil iba tak z nostalgie. Je to Azur model v 1:72 - typický short run. Niektoré veci trebalo doladiť, zatmeliť a prebrúsiť, ale stavba bola pomerne rýchla a pekné lietadielko bolo na svete.

MXY-7 Ohka, Kamikadze

Kedysi dávno ma v ABCéčku zaujal o japonskom čerešňovom kvete, teda o raketovom lietadielku narvanom výbušninami a určenom na samovražedné útoky kamikadze na americké lode počas druhej svetovej vojny. Neskôr ma zaujala kniha v korej sa širšie popisujú boje v Pacifiku od doby pred útokom na Pearl Harbour až po kamikadze útoky a aj o problémoch pri tomto lietadielku, keď sa mu náhodou podarilo prekročiť rýchlosť zvuku a klasické ovládacie plochy prestali fungovať. Jednoducho je to maličký, ale zaujímavý model. Minulý rok vydal tandem Brengun/Hauler  tento model s doplnkami aj v 72jke a bolo rozhodnuté. Stavba nebola náročná, trvala krátko a mal som svoju Ohku.

STR-1

STR-1 je Ruské robotické diaľkovo riadené vozítko. Jeho konštrukcia vychádza z lunárneho Lunochodu a je využívané v rôznych variantách na práce v nebezpečných prostrediach. Môj model STR-1 sa zúčastnil na upratovaní sute zo strechy havarovaného reaktora v Černobyle v roku 1986, keď niekoľko takýchto mašiniek postupne zhŕňalo postupne suť na nižšie strechy a striešky až na zem. Model som robil ako skreč, lebo stavebnica neexistuje. Základné boxy a kolesá sú nakreslené a vytlačené na 3D tlačiarni a zbytok sú profily a doštičky Evergreen.

Indy Flying Wing

Film Indiana Jones a dobyvatelia stratenej archy asi netreba veľmi predstavovať. Vo filme ma zaujalo lietajúce samokrídlo, ktoré malo odletieť aj s archou. Z myšlienkou postaviť tento stroj ma lákla dávno, ale nebola dostupná žiadna stavebnica. Zlom nastal, keď ma Laco Nagy nakopol, či by som nevedel niečo také vytlačiť. Podarilo sa mi na webe nájsť 3D model, ale ten potreboval rozsiahle úpravy, aby bol tlačiteľný a musel som ešte dokresliť a upraviť mnohé detaily, nakresliť komplet podvozok a kompletne prerobiť kokpit pretože mal úplne zlý tvar. Po hodinách pri obrazovke boli výtlačky v mierke 1:72 na svete, model som zlepil, nastriekal, vytiahol bubliny kokpitu a strieľne a stihol som ho dokončiť do Telfordu. Aj napriek tomu, že je to prototyp s niekoľkými chybami, ktoré musím ešte opraviť v 3D modeli, bol model úspešný a na tohtoročnej súťaži Scale Model World 2018 v Telforde získal striebro.

Moje Burany

Postaviť si Buran som chcel už dávno, ale až technológi 3D tlače mi to umožnila. Teraz ich mám dvoch. Jeden zavesený na nosnej rakete pred štartom a druhý po pristáti po orbitálnom lete. A obidva modely zabodovali na SMW v telforde a priniesli mi zlato z roku 2016 a striebro z rku 2017.

Komplex Energija - Buran

Keď som na internete objavil 3D model Ruského vesmírneho komplexu Energija-Buran - bolo rozhodnuté. Kamarát model vytlačil a pustil som sa do kompletácie jednotlivých súčastí. Energija bola pomerne jednoduchá až na zostavenie rakiet prvého a druhého stupňa dohromady - chcelo to pevné nervy a veľa času. Oriešok bol Buran - mal som síce urobené dekály povrchu, ale na Buran po návrate z orbitálneho letu, tada hodne opálený povrch. Ja som potreboval čistý povrch pred štartom  a naivne som si myslel, že v grafickom programe vyčistím pôvodné dekály a bude vymaľované. Chyba, bolo to otrasné a tak som musel na podklade starých dekálov nakresliť nové - áno každá dlaždica na povrchu Burana bola nakreslená mojou rukou v počítači. Ale všetka práca bola nakoniec ocenená nádherným modelom v mierke 1/150 a ocenením striebornou medailou na Scale Model World 2017 v Anglickom Telforde.