Postaviť si Buran som chcel už dávno, ale až technológi 3D tlače mi to umožnila. Teraz ich mám dvoch. Jeden zavesený na nosnej rakete pred štartom a druhý po pristáti po orbitálnom lete. A obidva modely zabodovali na SMW v telforde a priniesli mi zlato z roku 2016 a striebro z rku 2017.
Keď som na internete objavil 3D model Ruského vesmírneho komplexu Energija-Buran - bolo rozhodnuté. Kamarát model vytlačil a pustil som sa do kompletácie jednotlivých súčastí. Energija bola pomerne jednoduchá až na zostavenie rakiet prvého a druhého stupňa dohromady - chcelo to pevné nervy a veľa času. Oriešok bol Buran - mal som síce urobené dekály povrchu, ale na Buran po návrate z orbitálneho letu, tada hodne opálený povrch. Ja som potreboval čistý povrch pred štartom a naivne som si myslel, že v grafickom programe vyčistím pôvodné dekály a bude vymaľované. Chyba, bolo to otrasné a tak som musel na podklade starých dekálov nakresliť nové - áno každá dlaždica na povrchu Burana bola nakreslená mojou rukou v počítači. Ale všetka práca bola nakoniec ocenená nádherným modelom v mierke 1/150 a ocenením striebornou medailou na Scale Model World 2017 v Anglickom Telforde.
Autá sú mimo môj záber, ale tento Zil mi doma stál a preto som si ho zobral na náš zimný patlák ako oddychovku. Bola to pohodová stavba a zvládol som ju na patláku, teda až na finálny lak. Je to stavebnica Trumpeter v mierke 1/72. Možno ho použijem k nejakému modelu lietadla.
Jeden starší model z mojich začiatkov po návrate k modelárstvu. Je to stavebnica Kopro v mierke 1/72 a celý model je robený štetcom. Patrí do mojej zbierky Migov v československých/slovenských farbách
Vickers Valiant - jeden z trojice Britských V-bomberov sa ku mne dostal vo forme stavebnice MikroMir v mierke 1/144. Bola to pravá modelárska práca - pribrúsiť, zatmeliť, odrezať a podobne. Ale takáto práca mi vyhovuje a stavba ubehla pomerne rýchlo. Model si vybehol aj do Telfordu, kde síce nič nevyhral, ale Valiantov tam bolo od výmyslu sveta. Do zbierky mi chýba už iba Victor a Vulcan.
Po hektike pred Telfordom, kedy trebalo chytro urobiť kopec vecí, som si dal krátku pauzu a teraz som si konečne v kľude zarezal do nového projektu. Nápad vznikol, keď som sa začítal do kníh o strategickom letectve ZSSR a Ruska. Ako bude projekt pokračovať budú pribúdať aj fotky. Prvé kroky - vymeniť nos a zatmeliť okná.
Tak a UBL-ko je hotové - tu je zopár fotografií
Buran ma stále fascinoval, ale nebola k dispozícii žiadna stavebnica. Až rozvoj 3D tlače mi poskytol moťnosť si ho postaviť. Na internete som objavil 3D model, kamarát mi ho vytlačil a mohlo začať dielo. Zlepiť štyri kusy výtlačkov nebol problém - potom som musel celý model vytmeliť a vybrúsiť, pretože jednotlivé vrstvy tlače boli viditeľné. Nebol to až taký problém, stačilo niekoľkokrát vytmeliť a prebrúsiť. Na povrch som si vyrobil a vytlačil dekály - výborným zdrojom grafiky na dekály bola stránka buran.ru kde sú nádherné a detailné obrázky Burana. Bola to piplavá robota s tými dekálmi, ale stálo to zato - výsledkom je zlatá medaila z Telfordu.
Tento model som postavil už dávnejšie v tzv. dobe štetcovej ( kedy som odmietal striekaciu pištoľ a zásadne maľoval štetcom ). Ide o starú stavebnicu tuším Kopro v mierke 1:72.. Boli stým problémy ale dal som to a urobil som ho v slovenskom kabáte. No a nakoľko je v Janíkovciach jeho väčší kolega v mierke 1:1 v tej istej kamufláži, tak som si ich nafotil spolu. Myslím že im to sekne.
Nastal čas vyskúšať niečo nové - 3D tlač v modelárstve. Kamarát vlastniaci 3D tlačiareň mi vytlačil robota z hviezdnych vojen po ktorom som dávno túžil. Výtlačok to nebol dokonalý, čas tlačil, lebo som ho chcel brať na patlák do Čane, a tlačiareň bola nová, ešte nebola nastavená. Ale radosť to bola - vlastnil som výtlačok a na patláku som ho dal dokopy a nastriekal. Pre začiatok s 3D tlačou ujde, nie?
Model legendárneho vrtuľníka z Vietnamu UH-1D. Stavebnica Italeri v mierke 1:72. Stavba je už staršieho dáta a bola v pohode, občas niečo zabrúsiť, zatmeliť. Akurát okná nesedeli - sklá boli menšie ako otvor asi o 0.5 mm. Medzeru som vrstvu po vrstve vyplnil lesklým lakom a bolo.
Model - F14, Výrobca - Bílek, Mierka - 1:72, Doplnky - rezinové sedačky a exteriérova sada plechov.
Ide o starší model s pozitívnym rytím, takže stavbu som zahájil prerytím liniek ( a že ich bolo ). Počas stavby som som zistil, že som nedôsledne preštudoval podklady a namiesto áčkovej verzie z VF88, ktorú som začal musím postaviť béčkovú verziu z VF103. Takže zatmeliť časť rytia, čo to preryť, vymeniť už zalepené trysky a prerobiť antény a snímače a iné drobnosti. Ale nakoniec všetko dobre dopadlo a zhruba po roku bol kocúr hotový - konečne.